Vyhledat

Jód, štítna žľaza a kreténizmus

Slabomyseľnosť alebo kreténizmus. Toto označenie v skutočnosti nie je nadávkou, ale reálnou diagnózou, ktorá bola v minulosti v strednej Európe pomerne bežná. Nedostatočný vývin mozgu v dôsledku poruchy funkcie štítnej žľazy mal pritom často veľmi prostú príčinu, nedostatok jódu.

Najväčšia zásoba jódu na svete sa nachádza v morskej vode. V prímorských oblastiach je preto jódu dostatok v pôde, a aj v strave ľudí, ktorý tam žijú. Zdrojmi jódu sú pre nich primárne morské ryby a riasy, ale aj plodiny pestované na miestnych na jód bohatých pôdach. Tieto zdroje vo vnútrozemských krajinách chýbajú, čo zapríčiňuje zvýšené riziko nedostatku jódu u bežne sa stravujúcej populácie aj vegánov. Preto ešte v prvej polovici 20. Storočia neboli v Česku a na Slovensku deti s nedostatočne vyvinutým mozgom výnimočným javom.

 

„Nedostatok jódu v tehotenstve môže viesť k zníženiu IQ dieťaťa o 10 až 13 bodov“

 

Najvýznamnejšou úlohou jódu v organizme je tvorba hormónov štítnej žľazy, tyroxínu a trijódtyronínu. Tieto hormóny regulujú metabolizmus živín a energie a nedostatok jódu tak môže mať závažné následky. U dospelých môže dochádzať k nekontrolovateľnému chudnutí či priberaniu a vzniku charakteristického zdurenia štítnej žľazy – strumy. Najväčšie riziko však predstavuje nedostatok jódu u tehotných žien, kde môže dochádzať k vzniku kretenizmu a vrodených anomálií u plodu a tiež samovoľným potratom, prenášaniu či zvýšenej úmrtnosti novorodencov.

Tieto závažné problémy viedli k plošnému zavedeniu jodovania kuchynskej soli, dodnes označovaného za najúspešnejší suplementačný program v dejinách ľudstva. Podľa výskumu z roku 2006 sú to však práve Európske deti, ktoré sú ohrozené nedostatkom jódu, zatiaľ čo v Afrike je situácia výrazne lepšia. Až 55 % školských detí v Európe je ohrozených nedostatkom jódu, čo môže viesť k zníženiu ich IQ o 10 – 13 bodov a k ďalším poruchám vývinu.


Ako upozorňujú autori publikácie „Jod a štítná žláza“, zatiaľ čo v Afrike bolo obohacovanie soli jódom zavedené pomerne nedávno, v Európe sa tejto problematike dnes už venuje len málo pozornosti. Napriek tomu že väčšina domácností používa jodovanú soľ, popularitu získavajú nejodovaná morská a himalájska soľ a domáca strava je na ústupe. Výrobcovia spracovaných potravín nie sú povinný používať jodovanú soľ a preto často používajú soľ nejodovanú. Navyše lekári a zdravotnícke organizácie odporúčajú obmedzovanie solenia, ako prevenciu vysokého krvného tlaku. Ako teda najvhodnejšie zaistiť dostatočný príjem jódu?


Jodovaná soľ Najbežnejšie a najlacnejšie dostupné soli s označením „jodovaná“ či „jodizovaná“, sú bezpečné a nezávadné a poskytujú najmenej 27 μg jódu / 1 g soli. Morská či himalájska soľ neprinášajú žiadne významné zdravotné benefity a najmä v prípade morských solí hrozí riziko kontaminácie toxickými látkami z morskej vody. Ak nie sú označené ako „jodovaná“ či „jodizovaná“, neobsahujú himalájska ani morská soľ dostatok jódu.


Morské riasy Možnosť získať jód viacej prirodzenou cestou ponúkajú morské riasy. Nevýhodou je, že obsah jódu v nich nie je vždy rovnaký a môže sa líšiť až v stovkách percent. V dôsledku tejto variability hrozí v prípade niektorých rias predávkovanie, prekročením dávky 1000 μg jódu denne. Vhodným zdrojom jódu sú tak napríklad riasy nori či wakame, naopak kelp (tiež kombu) vhodný nie je. Nevhodná je tiež riasa Hijiki, ktorá je charakteristická vysokým množstvom arzénu.


Doplnky stravy V lekárňach je možné zakúpiť doplnky stravy s rôznym obsahom jódu, od sto až po niekoľko tisíc μg jódu. Dôležité je zvoliť taký variant, ktorý neprekračuje 1000 μg a pritom vie pokryť dennú potrebu 150 – 250 μg. Takisto vegánske multivitamíny ako Veg 1 a VegVit obsahujú jódu dostatok, konkrétne 150 μg a jedna tableta tak pokryje dennú potrebu jódu pre dospelého človeka, v tehotenstve a pri dojčení potom dve tablety. Jód pre doplnky stravy sa spravidla získava z morskej vody či rias a doplnky sú tak vhodné pre vegánov.


Goitrogény v potravinách Špecifické rastlinné potraviny, označované ako "goitrogénne" či "strumogénne", naopak môžu nepriaznivo vplývať na vstrebávanie a využitie jódu v organizme. Ide najmä o kapustu, karfiol, brokolicu, kučeravý kel, kasavu a iné druhy kapustovitej zeleniny a tiež sóju. Pre osoby s dostatočným príjmom jódu spravidla nepredstavujú tieto potraviny zvýšené riziko. Osoby s nízkym príjmom jódu alebo rizikom zníženej funkcie štítnej žľazy, by sa mali vyvarovať nadmernej konzumácie týchto potravín.


Záver autora: Zaradenie spoľahlivých zdrojov jódu do našej stravy je kľúčové pre zaistenie jeho dostatku a normálnej funkcie štítnej žľazy. V súčasných podmienkach bežne sa stravujúcej populácie aj vegánov je teoreticky možné dosiahnuť potrebnú dennú dávku pravidelným používaním jódovanej soli a morských rias. Bezpečnejším, a v období tehotenstva a dojčenia nevyhnutným spôsobom získavania jódu, je cielené doplňovanie s pomocou doplnku stravy.


Bc. Radek Látal vegánsky výživový poradca https://www.facebook.com/radeklatal/


Zdroje:

ZAMRAZIL, Václav a Jarmila ČEŘOVSKÁ. Jod a štítná žláza: optimální přívod jodu a poruchy z jeho nedostatku. Praha: Mladá fronta, 2014. Aeskulap. ISBN 978-80-204-3302-2. Dostupné z: http://www.szu.cz/uploads/documents/czzp/JOD/Jod_a_stitna_zlaza.pdf

KAJABA, I., J. ŠTENCL a E. GINTER. ODPORÚČANÉ VÝŽIVOVÉ DÁVKY PRE OBYVATEĽSTVO SLOVENSKEJ REPUBLIKY: (9.REVÍZIA) [online]. [cit. 2018-12-06]. Dostupné z: http://www.uvzsr.sk/docs/info/hv/OVD_pre_SR_tabulky.pdf. Úrad Verejného Zdravotníctva SR

Iodine: Fact Sheet for Health Professionals. U.S. Department of Health & Human Services [online]. 26. September 2018 [cit. 2018-12-06]. Dostupné z: https://ods.od.nih.gov/factsheets/Iodine-HealthProfessional

LÁTAL, Radek. Analýza výživových rizík vegánskeho stravovania. Nitra, 2018. Bakalárska práca. Slovenská Poľnohospodárska Univerzita v Nitre. Vedoucí práce Doc. Ing. Milan Šimko, PhD.

Vitamin D Fact Sheet for Health Professionals. U.S. Department of Health & Human Services: National Institute of Health [online]. 2018 [cit. 2018-12-06]. Dostupné z: https://ods.od.nih.gov/factsheets/VitaminD-HealthProfessional/


MESSINA, M a G. REDMOND. Effects of soy protein and soybean isoflavones on thyroid function in healthy adults and hypothyroid patients: a review of the relevant literature [online]. California, USA [cit. 2018-12-06]. Dostupné z: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/16571087. School of Public Health, Loma Linda University, Department of Nutrition.


BAJAJ, Jagminder K., Salvan POONAM a Salvan SHALINI. Various Possible Toxicants Involved in Thyroid Dysfunction: A Review [online]. Jalandhar, India [cit. 2018-12-06]. Dostupné z: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4740614/. Department of Pharmacology, PIMS.


RYŠAVÁ, Lýdie. Meziresortní komise pro řešení jódového deficitu (MKJD). Státní Zdravotní Ústav ČR[online]. 6. Január 2015 [cit. 2018-12-06]. Dostupné z: http://www.szu.cz/tema/podpora-zdravi/meziresortni-komise-pro-reseni-jodoveho-deficitu-mkjd?highlightWords=j%C3%B3d


EFSA Panel on Contaminants in the Food Chain (CONTAM). Scientific Opinion on Arsenic in Food. European Food Safety Authority [online]. [cit. 2018-12-06]. Dostupné z: https://efsa.onlinelibrary.wiley.com/doi/pdf/10.2903/j.efsa.2009.1351

259 zobrazení0 komentářů

Nejnovější příspěvky

Zobrazit vše